Nasleduje kopia clanku o jazyku Slovio ktory bol publikovany v Slovenskom casopise Zivot v cisle 2/2005. Original clanku si mozete precitat ak kliknete na tuto obalku Zivota.

OHLASY NA CLANOK

"Nasx otec ktor es om nebes, / Sviatju es tvoi imen. / Tvoi krolenie pridib. / Tvoi vola bu na Zemla takak om nebes. / Daj nams nasx denju hleb. / I uprostij nams nasx grehis ...“ Zdá sa vám to povedomé, ale neviete, v ktorom zo slovanských jazykov otčenáš takto znie? V žiadnom a vo všetkých. Slovák Mark Hučko po tom, čo v roku 1984 vydaním knihy Blitz English zjednodušil vyučovanie angličtiny, v roku 2000 zverejnil na internete (www.slovio.com) lingvistický projekt, ktorý mnohí nazývajú slovanské esperanto. Vytvoril medzinárodný jazyk, ktorým sa dá písať aj čítať. SLOVIO. Je založený na najrozšírenejšej európskej jazykovej skupine, ale obsahuje aj medzinárodne známe slová z angličtiny, francúzštiny, nemčiny či španielčiny. Jednotný počítačový fonetický prepis vyriešil mäkkosť slovanských slov. Písmenko x, pre nás neprirodzené, použil ako "zmäkčovadlo“, keď "sx“ sa číta ako š, "cx“ a "zx“ ako č a ž. V sloviu neexistuje mäkké a tvrdé i. Cxarovne, zxe?

SLOVANSKÁ RÔZNORODOSŤ
"Dlho som uvažoval o zblížení slovanských gramatík,“ priznáva Mark Hučko. "V roku 1999 som vďaka rozvoju počítačovej techniky zjednodušil všeslovanskú gramatiku a pravopis natoľko, aby bola jednoduchšia než esperanto a ľahšia ako angličtina.“ Tvrdí, že zámerom nie je nahradiť slovanské národné jazyky, ale doplniť ich a upútať pozornosť zahraničných investorov na slovanské krajiny, kde sú široké ekonomické možnosti. Dohovoriť sa v prostredí, kde človek podniká, je výhodou. "Prečo Amerika ekonomicky predbehla Európu? Výhodou je jednotný jazyk,“ poukazuje. "Slovanské jazyky sú ťažké, ich gramatika a pravopis sú komplikované. Slovania používajú dve abecedy, mäkčene a iné znaky, čo je v dobe počítačovej komunikácie nepraktické. Cudzincov to mätie,“ hovorí človek, ktorý medzi cudzincami pôsobí 36 rokov. Pozná nielen západnú, ale aj východnú mentalitu, veď precestoval takmer celý svet. "Inšpirovaloma to. Viem, že ľudia musia medzi sebou komunikovať,“ tvrdí.
 
DOBRODRUŽSTVO JAZYKA
Hučkov život sa zdá veľkým dobrodružstvom. V Kanade, ktorú si v auguste 1968 zvolil za cieľ emigrácie preto, lebo tam nebola povinná vojenská služba, vyštudoval výpočtovú techniku, genetiku a biológiu. Pôsobil v biologickom laboratóriu, v Kanade a Amerike predával nehnuteľnosti, pred argentínskobritskou vojnou učil deti na Falklandoch po anglicky, v Európe s knihou Blitz English "rozčúlil“ jazykové školy a dnes sa živí programovaním vo Švajčiarsku. Je členom Mensy, združenia ľudí s nadpriemerným IQ, a tvrdí, že ozajstným dobrodružstvom bude rozšírenie slovia. "Predstavte si tie možnosti,“ hovorí. "Napríklad časopis zrozumiteľný pre stámilióny Slovanov či nové šance pre spevákov a kapely na presadenie sa mimo hraníc svojich malých národov.“ Pán Hučko vie, že jazyk sa nezavádza oficiálne, nasilu, že sa musí vytvoriť základňa ľudí, ktorí ho začnú používať. Účinnou cestou môže byť podpora televízie. A piesne, básne, novinové články... Už existuje preklad hitu speváka Manu Chao Me Gusta te. V sloviu Lubovijm te. Hľadá sa kapela, ktorá ho naspieva. Uspeje?


Svetobežník zo Slovenska tvrdí, že najkrajšie sú Slovenky. S jednou z nich sa aj oženil.

NEDÔVERA LINGVISTOV
"Od Prahy po Vladivostok, od Severného mora po Stredozemné by sa mohlo štyristo miliónov Slovanov zo štrnástich štátov v krátkom čase dohovoriť jednou rečou,“ tvrdí Mark Hučko. Slovio je založený na kompromisoch medzi slovanskými jazykmi, hoci na prvý pohľad prevláda ruština. "To je v poriadku, ruština je zo slovanských jazykov najrozšírenejšia,“ povedal Ján Doruľa, riaditeľ Slavistického kabinetu Slovenskej akadémie vied. Podľa neho však Slovania nepotrebujú esperanto, lebo aj tak sa medzi sebou dorozumejú. Naši jazykovedci sú nedôverčiví. Slovio nie je prvý pokus o všeslovanský jazyk. Už tu boli Proslava či Glagolica, hoci nedosiahli prepracovanosť slovia. "Slovio sa stáva čoraz známejšie, diskutuje sa o ňom v encyklopédiách, mám ohlasy z rôznych kútov sveta. Slovenskí jazykovedci nespolupracujú, ale pomáhajú mi profesionáli z iných krajín,“ uvádza pán Hučko. Slovio má už vyše dvadsaťtisícovú slovnú zásobu a nové výrazy pribúdajú.

ŠANCA PRE SVET?
Angličtina sa podľa Marka Hučka rozšírila po svete silou zbraní, expanziou britskej ríše, dnes silou ekonomiky. Má viacero úrovní. Najnižšia, určená pre slúžky, robotníkov a otrokov, je jednoduchá. Na opačnom konci je právnická angličtina, ktorej rozumejú menej než dve percentá po anglicky hovoriaceho obyvateľstva – vládnuca elita. Ak má byť angličtina univerzálnym jazykom, vraj hrozí, že svetom bude manipulovať skupina ľudí s patentom na najvyššiu formu angličtiny. Ani čínština nie je alternatíva, hoci je skupinou jazykov, ktorou sa vo svete hovorí najviac. Čínania si v nárečí sami sebe nerozumejú, ich písmo sa svet učiť nechce. Esperanto, pozliepané z množstva jazykov, je jednoduché, ale nemá prirodzenú základňu ľudí. Slovio túto základňu má. Po celom svete. Má logickú stavbu, používa zvuky, jednoduché aj pre Neslovanov, je prispôsobené pre počítače a už vznikli prvé porovnávacie slovníky. Na čo čakať? Din, dva, tri, cxtir, piat, sxes, siem, vos, dev, des, sxtart!

Hore je kopia clanku o jazyku Slovio ktory bol publikovany v Slovenskom casopise Zivot v cisle 2/2005. Original clanku si mozete precitat ak kliknete na tuto obalku Zivota.

OHLASY NA CLANOK

================================
Slovenske zhrnutie jazyka Slovio.

Novy medzinarodny jazyk rychlo dobija svet! Najprv tu bol Volapuk, Esperanto a Ido. Teraz je tu SLOVIO! Hoci Esperanto a ine planovane jazyky boli skvelym napadom, mohli ste ich vyuzivat iba na jednom mieste: pri rozhovore s inymi esperantistami. Pretoze boli vytvorene z mnohych nepribuznych jazykov, nikto ich nemohol pochopit, ani pouzivat bez nejakej snahy. SLOVIO je jedinym planovanym jazykom, ktory mozte okamzite kazdodenne vyuzivat! Hned ako sa naucite Slovio, mozete komunikovat s viac ako 400 milionmi ludi okolo sveta. Od Prahy po Vladivostok, od St.Petersburgu cez Varsavu po Varnu.Od Stredozemneho a Severneho mora po Pacifik. Preto lebo SLOVIO je zalozene na velmi podobnych europskych (Slovanskych) jazykoch, moze byt okamzite pouzivane po celom svete. Budete ohromeny, kolko ludi vam bude rozumiet, kolko ludi sa bude s vami rozpravat! SLOVIO otvori novy svet pre vas, pre vas obchody, pre vzdelavanie, pre potesenie. SLOVIO je planovany jazyk zvoleny pre modernych ludi. Jednoducha, logicka gramatika, jednoduche foneticke citanie, podobne na mnohe europske jazyky. Naucte sa SLOVIO teraz!

Kto sa uci Slovio?

Uz vieme o tisicoch ludi po celom Svete ktori sa ucia Slovio. Preco? Lebo je 10x jednoduchsie nez tradicne slovanske jazyky a 5 az 10 krat jednoduchsie ako Anglictina, Nemcina, Spanielcina, Francuzstina alebo Cinstina. Slovio je najjednoduchsi Svetovy jazyk, ktory ma pravidelnu gramatiku, jednoduche pisanie a ktory je zrozumitelny 400 milionom ludi bez ucenia. Uz vieme aj o stovkach Madarskych obcanov ktori sa ucia Slovio aby sa dorozumeli so 400 milionmi Slovanskych susedov, vratane Slovakov.

PRIKLADY:  TEXT  WORD

Slovio: Strucny suhrn.

Medzinarodny jazyk Slovio bol vytvoreny vdaka vedcovi a lingvistovi Markovi Huckovi. Je to jazyk, s ktorym sa da aj pisat aj citat.

Tento prakticky a lahky jazyk je jedinecny. Slovio, na rozdiel od ostatnych planovanych jazykov, je zalozene na obmedzenom pocte rozsirenych, pribuznych a prirodzenych (Slovanskych) jazykoch, a to je dovodom preco nim mozte komunikovat s viac ako 400 milionmi ludi okolo sveta hned ako sa ho naucite.

Malemu mnozstvu slovicok, ktore nasleduju zakladnu gramatiku je urcene zahrnovat viac uzitocne a frekventovane slova.Su dostatocne na ziskanie velmi potrebnych vedomosti o Slovio; dost na porozumenie mnohych obvyklych textov a na zaciatok korespondencie v tomto jazyku.

Slovnik Slovio je zalozeny na najvacsej europskej jazykovej skupine (Slovanke Jazyky), a obsahuje mnoho medzinarodne znamych slov z latinciny, anglictiny, francuzstiny, nemciny, spanielciny, atd. Pretoze Slovio je zalozene hlavne na vzajomne zrozumitelnych slovanskych jazykoch, hned ako sa niekto nauci Slovio je schopny komunikovat s viac ako 400 milionmi ludi okolo sveta,v takych krajinach ako: Polsko,Rusko,Ukrajina, Cesko, Bulharsko, Slovensko, Chorvatsko, Macedonsko, Bosna, Slovinsko, Kazachstan, Bielorusko, Moldavsko,atd.

Aj ta najnovsia Slovio verzia potrebuje vylepsenia a neustale sa na nej pracuje a vylepsuje sa.Vasa spolupraca a navrhy su vitane.Kontaktujte nas prosim na: info@slovio.com Dakujeme vam za vase konstruktivne prispevky.

Abeceda a vyslovnost.

Slovio ma rovnaku abecedu ako je v anglictine, cize taku aka moze byt pisana a citana na kazdom pocitaci na svete:
a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z

Avsak z hornych pismen(okrem cudzich slov)sa casto vyuzivaju len nasledovne pismena:
a b c cx d e f g h i k l m n o p r s sx t u v y z zx

cx - ako Slovenske alebo ako anglicke "ch" v slove cheese
sx - ako Slovenske alebo ako anglicke "sh" v slove ship
zx - ako Slovenske alebo ako anglicke "s" v slove usual
c - ako Slovenske "c" alebo ako anglicke "ts" v slove cats
g - ako Slovenske "g" alebo ako anglicke "g" v slove gorilla, get, give
j - ako Slovenske "j" alebo ako anglicke "y" v slove yes, yeast
h - zalezi od hovoriaceho, moze byt vyslovene ako Slovenske "h" alebo "ch", ako anglicke "h", spanielske "j", nemecke "h"/"ch".

Dalsie moznosti:
jx - moze ale nemusi byt nahradene namiesto "dzx" v cudzich slovach aby to vylepsilo porozumenie. Napriklad jxet, jxus atd.
wx - nahradzuje "sxcx"  v niektorych slovanskych menach alebo slovach. Je to iba na zjednodusenie pisania. V Slovio slovach sa wx nenachadza, iba v dovezenych Slovanskych slovach a menach.

ine spoluhlasky su viacmenej ako v anglictine (ci v Slovencine)

Samohlasky: a, e, i, o, u - viacmenej ako v taliancine, spanielcine, polstine, nemcine, a v Slovencine. Slovio sa pise bez diakritiky, teda v Slovio nie su ani ziadne dlzne ani mäkcene, a vyuziva sa standardna pocitacova abeceda (americka alebo ina klavesnica). To je dovodom, preco Slovio moze byt pisane, posielane, alebo prelozene medzi pocitacmi a programami, alebo zobrazene na internete bez akychkolvek tazkosti.

prizvuky / zdoraznovanie (Diskutuje sa.)
Nie je ziadny predpisany prizvuk, je mozno to vyslovovat roznymi sposobmi.