Slovenska diskusijna skupina
Ina diskusijna skupina

=============================
5.3.2005, prispevok od Jani (1992@stonline.sk)
Toto by uzx mohol byt konecxny sposob ako cxasovat slovesa (koncovky).
Ak by ti to nevadilo, tak by si to mohol prepisat na web stranke www.slovio.com
nech to mame uzx nacxisto ukoncxene a mozeme to sxirit dalej.

SLOVESA
Neurcxitok - koncovka : - (i)t

Buduci cxas :
dolzxibum
dolzxibusx
dolzxibut
dolzxibut
dolzxibut
dolzxibut
dolzxibume
dolzxibute
dolzxibujut

Pritomny cxas :
dolzxim
dolzxisx
dolzxit
dolzxit
dolzxit
dolzxit
dolzxime
dolzxite
dolzxijut

Minuly cxas :
dolzxilm
dolzxilsx
dolzxilt
dolzxilt
dolzxilt
dolzxilt
dolzxilme
dolzxilte
dolzxiljut

Podmienvaci sposob :
dolzxilbim
dolzxilbisx
dolzxilbit
dolzxilbit
dolzxilbit
dolzxilbit
dolzxilbime
dolzxilbite
dolzxilbijut

Rozkaz :
dolzxi!
dolzxime!
dolzxite!

Cxasovane sloveso + neurcxitok slovesa :
dolzxibum idit
dolzxibusx idit
dolzxibut idit
dolzxibut idit
dolzxibut idit
dolzxibut idit
dolzxibume idit
dolzxibute idit
dozxibujut idit
=============================
28.2.2005, prispevok od Jani (1992@stonline.sk)

Len neviem ako to bude so slovesami - tam je to vzxdy najvacxsxi problem. Rozmysxlal som nad tymi koncovkami replacement of the -t of the neutral form with -b (future), -l (past), -lbi (conditional).

Bud vytvorime adekvatnu koncovku, samostatne pre pritomny cxas, pre minuly cxas a buduci cxas, ktora sa bude vzxdy davat za sloveso (samozrejme bude tam musiet byt vzxdy aj osobne zameno, alebo podmet vyjadreny nejakym podstatnym menom - aby sme vedeli o koho ide a v akom je to cxase, alebo jednoducho "prilepime" koncovky pre prit.cx., min. cx. a bud.cx. na sloveso (mozxu to trebars byt aj tie - -b (future), -l (past), -lbi (conditional) a za tieto kocovky esxte musime dat aj o koho sa to jedna, cxizxe koncovku sobneho zamena (trebars - m, - sx, -me, -te, -ut) a potom uzx nemusime davat do vety podmet vo forme bud osobneho zamena.
Napr. pri cxitani textov z astronomie som tam zistil (a nie len tam), zxe su tam aj osobne zamena a zaroven aj koncovky slovesa - byt pri cxasovani, napr. je to vo vete : " Li mi es osudilju, tak ili tak, esli mi prezxibume vse buvremju ledperiodis, teplenies, ili zmenenie om nasx sunce vo Nova ? Tam je vlastne vyjadreny 2 x podmet (osobne zameno - mi a koncovka na slovese v buducom cxase - me) Myslim si, zxe je to zbytocxne niecxo zdvojovat. Bud jedno, alebo druhe. Podla mna by sme mali zachovat osobne zameno a vypustit koncovku na slovese, ktore uzx aj tak bude niest koncovku niektoreho z cxasov.
Cxo ty na to ?

Trebars by sme mohli pre zachovani slovanskosti dat pre pritomny cxas ako sufix ku slovesu koncovku : - es, ktora vlastne uzx funguje ako : -som, -si, -je , -sme, - ste, - su pri cxasovani pomocneho slovesa - byt v prit. cxase.

Sloveso robit by sa cxasovalo v pritomno cxase takto :
ja robes mi robes
ti robes vi robes
on robes oni robes
ona robes
ono robes

Idit : ja ides mi ides
ti ides vi ides
on ides oni ides
ona ides
ono ides

Hce : ja hces mi hces
ti hces vi hces
on hces oni hces
ona hces

Koncovka minuleho cxasu ako sufix slovesa by mohla byt : - il
Vezmime trebars sloveso - robit, startit, upotrebit (ja, ti, on, ona, ono, mi, vi, oni : robil, startil, upotrebil )

Koncovka buduceho cxasu ako sufix slovesa by mohla byt : - ibu (ja, ti on, ona, ono, mi, vi, oni : robilbu, startilbu, upotrebilbu)

Kondicional by ostal s koncovkou ako sufix slovesa : - ilbi (ja, ti, on, ona, ono, mi, vi, oni : robilbi, startilbi, upotrebilbi)

Skusme porozmysxlat, cxo by bolo jednoduchsxie - aj pre slovanov a zaroven aj pre cudzincov. Pripadne kolizie, ktore by vznikli s hlaskami pri pridani prefixov a sufixov tak tie by sme vyriesxili neskor. Podla mna teraz je najpotrebnejsxie rychlo vyriesxit najzakladnejsxi problem s tymito koncovkam pre jednotlive osoby a pre jednotlive cxasi, aby sa cxo najjednoduchsxie cxitali a vyslovovali.(napr. dolzxb sa dost tazxko vyslovuje, lebo je tam zhluk azx 3 spoluhlasok - hlavne -zxb je dost tazxke.
=============================
27.2.2005, prispevok od Jani (1992@stonline.sk)

Prosim ta, na internet daj zatial len cxislovky (Numerali) - tie sú vcelku logicky hotove, tak isto mozxesx dat aj osobne zamena (Zamenslovi) S tym ostatnym zatial pocxkaj. Esxte sa musime poriadne poradit a napevno rozhodnut. S tym ostatnym som si esxte nie celkom isty - zatial len skusxam ako by to vyzeralo v praxi - v cxlankoch, ktore si uzx publikoval. Na to treba trochu viac cxasu, aby sme neurobili nejaku
chybu. Cxo sa tyka osobnych zamen a cxisloviek - cxo na to hovorisx ? Mohlo by to tak byt ? Su tam len niektore zmeny - inak ten zaklad ostal. Vychadzal som aj z ostatnych slovanskych jazykov a prisposobil som to jednoduchosti a logickosti (bez mozxnosti vyberu - lebo to by v buducnosti asi dost sudi plietlo - treba im dat jasnu a jednoduchu formu ).

Osobné zámená:
ja es - ja som,  me - mne,  mi moi - môj, -a, -e
ti es - ty si,  te - teba, tebe
tvoi - tvoj, -a, -e
on es - on je,  onef - jemu, ho,mu onei - jeho
ona es - ona je,  onaf - ju onai -jej
ono es - ono je,  onof - mu, ho(neutrum) onoi - jeho, ho(neutrum)
mi es - my sme,  nam - nám, nás nasx - nás
vi es - vy ste,  vam - vám, vás vasx - vás
oni es - oni sú,  onim - im, ich onisx - ich
svoi - môj vlastný, jeho vlastný.....
ti - len ledna osoba(j.c.) vi - len viac osôb(mn.c.)
(Neexistuje Vykanie ani Onikanie)
to - pouzíva sa len ako ukazovacie zámeno, prípadne len ako clen urcitý pri podstatných menách.
Zvratné zámeno: se
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Císlovky (Numerali(s)) :
Baza numerali(s)-základné císlovky                      Porada numerali(s) - radové císlovky
0 - nul 0. -nula ( nultá)
1 - en 1. -ena
2 - dve 2. -dvea
3 - tri 3. -tria
4 - sxtir 4. -sxtira
5 - pet 5. -peta
6 - sxes 6. -sxesa
7 - sem 7. - sema
8 - os 8. - osa
9 - dev 9. - deva
10 - des 10. - desa
11 - desen 11. - desena
12 - desdve 12. - desdvea
13 - destri 13. - destria
14 - dessxtir 14. - dessxtira
15 - despet 15. - despeta
16 - dessxes 16. - dessxesa
17 - dessem 17. - dessema
18 - desos 18. - desosa
19 - desdev 19. - desdeva
20 - dvades 20. - dvadesa
21 - dvadesen 21. - dvadesena
22 - dvadesdve 22. - dvadesdvea
30 - trides 30. - tridesa
40 - sxtirdes 40. - sxtirdesa
50 - petdes 50. - petdesa
100 - sto 1000 - tis 1 000 000 - milion (megalion) 1 000 000 000 - bilion (gigalion) ......

Multiplikácia: koncovka - obl:   dveobla - dvojnásobný, desosobla -osemnástnásobný
Frakcia: koncovka - im:   dveim - polovica, desim -desatina,stoim-stotina
Distribúcia: predlozka - po:   po dve - po dva(kusy), po os - po osem, po des - po desat
Adverbiá: predlozka - za:   za ena - po prvé, za dvea - po druhé, za tria - po tretie
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
* tu som esxte zmenil koncovku pri frakcii, pretozxe sa mi vidi koncovka -im (Ido) lepsxie zrozumitelna pre slovanov ako koncovka - on (Esperanto). Ak si si vsximol su tam niektore samohlasky a spoluhlasky zdvojene (pri kombinacii cxisloviek), ale to by nemalo vadit, pretozxe aj my pouzxivame niektore zdvojeniny. A nie je problem ani s ich vyslovnostou.

Esxte neviem ako to bude s mnozxnym cxislom - uvazxoval som nad koncovkou -i (Ido, taliancxina, rusxtina a niektore dalsxie slovanske jazyky pouzxivaju koncovku - i, ale esxte neviem, cxi sa to osvedcxi a bude to fungovat lepsxie.

Snazxim sa cxo najlepsxie priblizxit Ido pripadne Esperanto, k slovanskym jazykom ( napr. po dve, po des - to iste v Ido a v slovencxine.,cxesxtine atd.) Dalej koncovka - a pre pridavne mena je v Ido a aj cxasto v slovanskych jazykoch, tak isto aj koncovka pri radovych cxislovkach.

Pri osobnych zamenach som sa snazxil dodrzxat zaklad slova t.j. on, ona, ono (namiesto jeg, jego) a nam, vam, onim maju zasa tu istu koncovku, cxizxe je to lahsxie zapamatatelne, ako aj nasx, vasx, onisx -
maju spolocxnu koncovku. Pri zvratnom zamene seba, som to skratil na se, ktora sa pouzxiva v cxesxtine a aj v inych jazykoch a je to aj kratsxie ako seba.
Ukazovacie zameno -to by nemalo fungovat ako nahrada za - on, ona, ono, ale myslim si,zxe by malo sluzxit len ako ukazovacie zameno, alebo pripadne ako cxlen pred podstatnymi menami (kedzxe je
neutralne), pretozxe ked pouzxijesx - ta, tak to vyznie ako keby vsxetky podstatne mena boli len zxenskeho rodu (v slovanskych jazykoch).

Tak skus o tom porozmysxlat a vyjadri sa mi prosim ta obratom, cxi by to tak mohlo byt.

P.S. II.
Prosim ta, kedy publikujesx rozsxirenu formu slovnka na internete (oproti tej starej).
Uzx by som potreboval niekedy aj viac tych slov. Takto si to stale vyhladavam len
v tom starom elektronickom slovniku.

P.S. III: Prosim ta, ked budesx vyberat slova z nasxich jazykov nemal by si tam davat take tazxke na vyslovnost ako napr. tper (teraz) - to dost problematicky vyslovuje nielen pre nas (vacxsxinu slovanov), ale bol by to velky problem aj pre ostatnych ludi - japoncov, cxinanov, anglicxanov, francuzov atd. Snazx sa prosim ta nedavat tam vela klastrov (spoluhlaskovych zhlukov) v jednom slove. Ked pouzxijesx samohlaskovy klaster, tak je to jednoduchsxie vyslovitelne pre nas aj pre duzcincov, ale prilisx vela
spoluhlasok naraz za sebou je dost problem.
Pozn: Mozxno to nie je problem pre Bulharov alebo Rusov, ale pre zapado-europanov to je problem.

S pozdravom, Iany.
=============================
26.2.2005, prispevok od Jani (1992@stonline.sk)

GRAMATIKA JAZYKA - Slovio (zjednodušená)
( gramatika pozostáva prevažne z jazykov Esperanto a Ido so slovnou zásobou
slovanských jazykov a jazyka Slovio)

Abeceda:
a, b, c, cx, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, r, s, sx, t, u, v, z, zx
( znaky q, w, x(ks), y sa používajú len v cudzích slovách a menách)

Člen: to (to helikoptero / to helikopteri, to zvero / to zveri, to astronomist /
to astronomisti, to hramo / to hrami ...)
(jednotný pre všetky rody, čísla, dáva sa ak je to potrebné pred podst. meno, inak bez)

Rod - je prirodzený(neutrálny). Pri určovaní rodu napr. pri zvieratách/rastlinách
sa používa pre podst. meno samice prípona - a(j.č.) - ai(mn.č.).
Podstatná mená pre samce ostávajú nemenné a sú len s koncovkami pre j.č. a mn.

Podstatné mená - koncovka : - o (v jedn. čísle), - i ( v množ. čísle)
(koncerto / koncerti, korono / koroni, problemo / problemi, distancio / distancii ...)

Prídavné mená - koncovka : - a
(mila letadlo, dobra vodo, problema zadani, juga storono, severa hemisfero / polgulo)

Prislovky - koncovka : - e
(medle, slabe, krase, glubine, visxe)

Slovesá
- neurčitok - koncovka : - t
- prítomný čas - koncovka : - as (Ja imatas auto na dorogo)
- minulý čas - koncovka : - is (Ti imatis auto na dorogo cxere)
- budúci čas - koncovka : - os (Oni imatos auto na dorogo zavtre)

*slovo vcxera by bolo dosť ťažko vysloviteľné pre cudzincov - klaster : vcx
tento klaster je ťažko vysloviteľný aj pre nás - my tam vyslovujeme hlásku - f

Osobné zámená :
ja es - ja som, me - mne, mi moi - môj, -a, - e
ti es - ty si,  te - teba, tebe tvoi - tvoj, -a, -e
on es - on je,  onef - jemu, ho,mu onei - jeho
ona es - ona je,  onaf - ju onai - jej
ono es - ono je,  onof - mu, ho(neutrum) onoi - jeho, ho(neutrum)

mi es - my sme,  nam - nám, nás,  nasx - náš
vi es - vy ste, vam - vám, vás,  vasx - váš
oni es - oni sú,  onim - im, ich,   onisx - ich

svoi - môj vlastný, jeho vlastný.....

ti - len ledna osoba(j.č.) vi - len viac osôb(mn.č.) (Neexistuje Vykanie ani Onikanie)

to - používa sa len ako ukazovacie zámeno, prípadne len ako člen určitý pri podstatných menách.

Zvratné zámeno : se - sa, si

Číslovky (Numerali) :
Základné číslovky        Radové číslovky - priberajú koncovku - a
0 - nul     0. - nula ( nultá)
1 - en                     1. - ena
2 - dve                 2. - dvea
3 - tri                     3. - tria
4 - sxtir                 4. - sxtira
5 - pet                 5. - peta
6 - sxes                 6. - sxesa
7 - sem                 7. - sema
8 - os                     8. - osa
9 - dev                 9. - deva
10 - des            10. -     desa

11 - desen                 11. - desena
12 - desdve            12. - desdvea
13 - destri                 13. - destria
14 - dessxtir            14. - dessxtira
15 - despet            15. - despeta
16 - dessxes            16. - dessxesa
17 - dessem            17. - dessema
18 - desos                 18. - desosa
19 - desdev            19. - desdeva

20 - dvades            20. - dvadesa
21 - dvadesen            21. - dvadesena
22 - dvadesdve            22. - dvadesdvea

30 - trides                 30. - tridesa   
40 - sxtirdes            40. - sxtirdesa   
50 - petdes            50. - petdesa   

100 - sto 1000 - tis 1 000 000 - milion 1 000 000 000 - bilion

Multiplikácia: koncovka - obl dveobla - dvojnásobný, desosobla - osemnásťnásobný
Frakcia : koncovka - on dveono - polovica, desono - desatina, petdesono
Distribúcia : predložka - po po dve - po dva(kusy), po os - po osem, po des - po desať
Adverbiá : predložka - za za ena - po prvé, za dvea - po druhé, za tria - po tretie

=============================
ot: Roztocil Bohuslav
den: Piatak, 4. Feburar, 2005 06:45
tem: CH v nemcine + .....

CH v nemcine není až takový nesmysl - puvodne se totiž C vyslovovalo jako K. Takže CH je totéž jako KH v nekterých dnešních jazycích.

K vašim úvahám o znovuzavedení spoežek:
  Použití X mi poipadá jako vubec nejhorší volba. Každý bohužel zná jeho použití v jiných jazycích a použití X jako zmikeovaee je _velmi_ nepoirozené. Jeho obvyklá výslovnost je KS, poípadni GZ nebo Z, snad jen ve staré španilštini CH. Význam CH má podobný znak v cyrilice, ale proe jej poetahovat do latinky? Jen kvuli vizuální podobi? Navíc ani CH nevyvolává dojem zmikeení. Pokud jste proti zavádiní speciálních znaku pro potoebné zvuky, což je jen poirozené a ani Oímané to neudilali jinak, když uzpusobovali etruské písmo svému jazyku, zvažte alespoo použití speciálního, pro hlásku dosud nevyužitého, znaku, jako je to napo. v cyrilice (mikký a tvrdý jer). Doporueuji vaší pozornosti znaky jako je apostrof (37h), obrácený apostrof (60h), stoíška (5Eh) ei tilda (7Eh), které jsou v ve spodní eásti kódovacích tabulek, takže jsou na poeítaei dostupné ve všech národních nastaveních. Zvlášti apostrofy zabírají málo místa a psány vedle mikeeného znaku by nenaušovaly vzhled slova.
    a  b  c  c'  d  e  f  g  h  i   j  k  l  m  n  o  p  r  s  s'  t  u  v  z  z'
Zdravím,
=============================
ot: 1992@stonline.sk
den: Cxetverak, 3. Feburar, 2005 22:55
tem: Vývoj Slovia.

Ahoj Robert,

Prepač, ale asi sme sa dobre vzajomne nerozumeli. Ja som tym nemyslela to, aby x bolo ako určité "zmäkčovadlo"(len v takej forme, ako napr. znak ˇ), alebo ´. Plati to len pre s, c, z.
To znamena sx, cx, zx - a to je prave v Sloviu už uvedené v spellingu.
V podstate aj š, č, ž je určitým spôsobom zmäkčené. takže to bolo len určité nedorozumenie medzi nami.
Inak to naše - ch, by v podstate ani ako pisana forma neexistovalo pretože by to bolo len pismeno - h a vyslovovalo by sa to buď ako - h, alebo ako - ch, tak ako to je v Slovinčine. Záležalo by na tom, čo by sa lahšie
v danom slove vyslovovalo - buď ako vyslovené h, alebo ako vyslovené ch, ale písalo by sa len písmeno - h.
Pretože napr. v nemčine hláska - ch je veľký nezmysel, pretože keď spojíme dve písmená c + h, nikdy nám nemôže vzniknúť hláska - ch (ešte skôr to anglické kh by bolo ako tak logické pri výslovnosti a skôr by zodpovedalo vyslovenej hláske nášho, alebo ruského - ch. Angličtina má tzv. "zmäkčovadlo" písmeno - h
napr. sh (š), ch (č), zh (ž), hoci to posledné sa vyskytuje len v slovách cudzieho pôvodu (napr. ruských).
A tak isto si potom pomohli s vytvorením nášho, alebo ruského - ch a začali ho písať ako - kh.
Ale napr. by tam vôbec nemuselo byť ani žiadne - q, pretože keby sme chceli zmäkčiť (ak by sa to vôbec niekedy vyskytlo v nejakom slove Slovia), tak by úplne stačil ten znak - x aj pre d,t,n,l. Čiže ď - dx, ť - tx, ň - nx, ľ - lx. Gramatika Slovia to ale uvádza, že tieto spoluhlásky je možné "zmäkčovať" písmenom - q, a tak isto
písmeno g spojené s x má vyslovenú podobu nášho dž, alebo wx má podobu nášho šč, alebo čo je to za hláska
tvorená spojením hx ? Veď "tvrdé" h je predsa obyčajné - h. Alebo gx je dž. Prečo to takto zbytočne komplikujeme. veď úplne stačia len tie základne písmená a k nim priradené adekvátne hlásky, ktoré dokáže väčšina ľudí aj vysloviť. Ak by sa aj niekde vyskytlo nejaké slovo na šč, tak by sa trebárs mohlo písať ako
sxcx. Je to síce trochu zdĺhavé, ale logické a určite takýchto slov nebude veľa. A tak isto dž by sa mohlo písať ako dzx. Nekomplikujme zbytočne tie písmená a vychádzajme len zo základných písmen, ktoré boli stanovené v Sloviu a ktoré sú uvedené aj v hlavičke Spelling.
Take znaky, ako - q, w, by ani nemuseli vôbec v Sloviu existovať, lebo sú úplne zbytočne a v slovanských jazykoch neprirodzené (okrem poľského - w). Ostatné znaky, ako ř, ĺ, ô, u s krúžkom(čeština), prečiarknuté l (polština), D s čiarkou (srbčina), i s dvomi bodkami (ukrajinčina) a pod. by sa vôbec v Sloviu nemali vyskytovať. Sú úplne zbytočné a komplikujú abecedu jazyka. Je to dobré, že Slovio je tvorené len zo základných znakov, ktoré sú veľmi ľahko vysloviteľné pre väčšinu ľudí na svete. Žiadne iné by tam vôbec
nemali byť.
Nič iné len toto :
a  b  c  cx  d  e  f  g  h  i   j  k  l  m  n  o  p  r  s  sx   t  u  v  z  zx

P.S. Dlhé samohlásky by mali byť vyslovované prirodzene a nie znakovo (napr. pri speve), tak
        ako je to v angličtine. Takže je to správne, že nie sú uvedené v spellingu Slovia.

Jany.
=============================
ot: amen@real-net.sk
den: Cxetverak, 3. Feburar, 2005 12:07
tem: Slovio.

  Vážená Jana,

    ďakujem Vám za odpoveď.
  Však si uvedomujete problémy s x lebo to je vyslovené ch.
  c a ch spolu?
  Aj zmäkčovač aj ch naraz to nejde.
  Uvedomte si to.
  Alebo ch alebo zmäkčovač.
  Tak radšej keď použijeme x ako ch použime na zmäkčovač nepoužívané q,w,y
  cy cx
  sy sx
  zy zx
  x je len ch
Inakšie  x možno zameniť za q. čo by bolo tiež možné a qarakter by sa písal nie xarakter. To by malo aspoň logiku.

  Teda buď alebo.
   vyberte si jednu formu.
  Buď zmäkčovač alebo ch.

  Teraz práve pracujem na novej najjednoduchšej gramatike k všetkým jazykom.
  Vlastne na používanie najmenej pravidiel atď.
  V Esperanto je 16 pravidiel.
  To by som zjednodušil na menej a ešte dalo by sa to použiť na všetky exitujúce jazyky sveta.
  Bol by to analitický systém.

  Napr.:
  a ja   va my     nie ja alebo I-aj len a množné číslo s v napr.: wa v swahilčine.
  u ty   vu vy       tu, you v medz. jazykoch      vu vo francúzštine
  i on-ona-ono   nablízko vi oni,ony      blízko     he,she,it -hi ,ši len i
  o on-ona-ono   ďaleko vo oni,ony      ďaleko     o v Tureckom jazyku a v Portugalčine

  muž  v muž
  v -množné číslo.
  dieťa mnoýné č.   v dieťa

  použitie slov  na jedno:
  un,  mo z mono, din
   mo a     jedno ja  slovo moja mohlo znamenať aj jedno ja čiže sám.
  mo alebo din v slovančine je možné použiť....

  Zatiaľ Vám prajem veľa úspechov.
  Róbert
=============================
ot: 1992@stonline.sk
den: Cxetverak, 2. Feburar, 2005 11:27
tem: Slovio.

UNIVERZALNA ABECEDA PRE MEDZINARODNY SLOVANSKY JAZYK

    a  b  c  cx  d  e  f  g  h  i   j  k  l  m  n  o  p  r  s  sx   t  u  v  z  zx

    (znak x by sluzil len ako tzv. zmakcovac hlasok a nemal by ziadny iny vyznam)

    Toto by mala byt jedina abeceda, ktora by sa mala pouzivat.
    Je uplne kompatibilna s komputerovou klavesnicou pouzivajucou latinku a tak isto je kompatibilna  s  komputerovou klavesnicou pouzivajucou cyriliku (samozrejme namiesto  latinskeho x (ktore vyjadruje zmekcenie urcitych spoluhlasok) by sa pisalo cyrilicke ch (vyslovnostou). Ostatne pismena by sa vypustili.

    Napr. šč  (ktore je pouzivane v niektorych slovanskych jazykoch ako Polstina, Rustina atd.a v pripade, ze by sa niekedy nejake slovo vyskytlo v Sloviu s tymto hlaskovym spojenim)
    by sa pisalo ako sxcx . Je to sice trochu zdlhave, ale logicke a to medzinarodny slovansky jazyk
    potrebuje. Hlaska /pismeno dž, ktore sa pouziva napr. s Slovencine by sa jednoducho nahradilo
    pismenom dzx. Tak isto je trochu zdlhave, ale to by nevadilo, pretoze by to bolo 1. logicke a 2.
    by s tym nebol ziadny problem pri pisani na klavesnici s latinkou, cyrilikou, alebo azbukou.
    Co ma hlaska g spolocne s dzx, aj ked by sme ju pisali ako gx, tak to nie je logicke a bolo by to ako nejake makcene g, co sa sice da s urcitou namahou vyslovit, ale sa nepouziva v ziadnom jazyku.

    Samozrejme ostatne mekcene spoluhlasky - (ak by bola ich potreba), ako napr. ď, ť, ň, ľ (ktore sa vyslovnostou vyuzivaju napr. v slovencine, cestine, rustine, ukrajincine, polstine) by sa tvorili tak isto s pridanim znaku x (ktory v podstate nemal ziadne ine opodstatnenie ako pri jeho pouzivani v anglictine, francuzstine a inych jazykoch hlavne v zapadnej europe, kedze sa da jednoducho nahradit spojenim dvoch hlasok / pismen ks.

    Dlzne na spoluhlaskach (ako to mame napr. v Slovencine ŕ, ĺ, by sa zrusili). Tak isto by sa zrusili mnohe ine netradicne pismena ako napr. dve bodky nad i (ukrajincina), alebo l s ciarkou(polstina), alebo D s ciarkou (srbcina), r s makcenom (cestina),
    u s kruzkom (cestina), o s vokanom (slovencina) a pod.
    Dlzka samohlasok by bola prirodzena a nevyskytovali by sa v tom jazyku ziadne slova, ktorych vyznam by bolo mozne zamenit, vzhladom na pouzitie dlzky samohlasok v nom, napr.

    zastávka                          -                            zástavka
    (bus stop)                                                       (little flag)

    Tak isto by sa vypustili slova, ktorych pisana forma by bola rovnaka, ale vyznam by bol odlisny, napr.
    kohutik            -             kohutik            -             kohutik
    (little rooster)               (gun trigger)                   ( tap )

    Komplikuje to jednotlive vyznami slov, a v hovorovej reci to niekedy mili cudzincov, aby dostatocne a spravne porozumeli vyznam vety a kedze kombinaciami hlasok mozeme dosiahnut mnoho milionov slov, tak naco niekolko vyznamov davat jednemu slovu, co je aj velky nedostatok anglictiny.

    Ked chceme, aby sa svet ucil medzinarodny slovansky jazyk musime im (ale tak isto aj nam ) ho co najviac zjednodusit a spristupnit vsetkym ludom na celom svete tak, aby sa ho v co najkratsej dobe a bez zbytocnych problemov naucili.

    Jany
=============================


=============================


=============================


=============================